Obrázok pre Fidusa I

Celý nasledujúci deň sa Lajla kdesi zašívala. Fidus mal už dojem, že odišla, ale znova a znova sa rozozvučala jej chytľavá pesnička. Keď si na súmraku sadol k večeri, priletela Aurika oknom, Lajla vletela do izby dverami a obe sa náramne chichotali. Potom mu Lajla podala malú tabuľku. Bol na nej nakreslený obrázok.

„To je ... to je ... je to môj dom ... Lajla, ty si ... kúzelník  ... “, koktal Fidus cez slzy dojatia a držal obrázok oboma rukami ako veľkú vzácnosť. Obrázok bol podarený, skoro presný. Navyše bol akiste očarovaný, lebo tráva sa na ňom hýbala, z komína šiel pomalinky dym a nad strechou sa rozsvecovali hviezdy.

„Ó to nič nie je. To priatelia pre seba robia.“ Povedala vážne Lajla. 

Fidus zostal ohúrený. Srdce sa mu rozbúchalo ako zvon.

„Priatelia, ... vieš to iste, že sme priatelia?! Teda už som počul o tom, že takí sú. Ale nikdy by som si ani nepomyslel, že tiež budem mať priateľa.“

„Áno, áno sme priatelia. Veľa toho za tých pár dní čo sme spolu o sebe vieme, pomáhame si, delíme sa o jedlo, ... máme sa radi. Sme priatelia.“ Povedala Lajla a brnkla Fidusovi po nose. Ten večer hrali kamienkovú prechádzku dlho do noci. Fidus zaspal potom tak rýchlo a pokojne, ako sa mu to už dávno nepodarilo. Dokonca sa mu snívalo.

Nasledujúce ráno našiel Lajlu znova v kuchyni. Plieskala ručičkami a z akéhosi žltého blatíčka vytvárala placky. Potom ich vždy položila na kôpku na tanierik a netrela medom. Sledoval ju a jazykom si musel olízať pery, lebo mal dojem, že je znova zvedavý. Tentoraz na chuť toho čohosi.

„Dáš si?“, spýtala sa Lajla. Aurika sedela na operadle stoličky a olizovala malú lyžičku zababranú medom.

„Dám si“, odpovedal Fidus so sladkým povzdychom, lebo vedel, po skúsenostiach z posledných dní, že Lajla vedela v kuchyni robiť divy divúce.

„A čo si to vlastne dám?“

„Medové olepence. Dnes budeš potrebovať veľa síl, musíš sa poriadne najesť.“

Lajla sa zatvárila nenápadne spiklenecky. To je tak, ako keď na niekoho niečo chystáte, viete o tom, že to bude ťažké, ale že to musí byť. Lajla jednoducho chytila veci poriadne za pačesy. Musí Fidusovi ukázať, ako sa dá nebyť smutný a ako mať toľko šťastia, až ho máš na rozdávanie.